Príbeh na zamyslenie!

19. prosince 2010 v 19:44 | Yuuki |  Príbehy x)
Ahojýk .... kamaratka mi poslala jeden fákt užasny pribeh . važne si to prečitajte a porozmíšľate naad tým .. oplátí s to ! .. je to  ako (Naruto a Yondaime..  )

Je piatok poobede a ty sa autom vraciaš domov. Ladíš
rádio.  Správy  hovoria o nejakej bezvýznamnej veci : v nejakej ďalekej
dedine zomreli traja  ľudia na nejakú neznámu chrípku, o ktorej nikto nikdy
nepočul. Nevenuješ  tejto správe  veľa pozornosti.  V pondelok, keď sa
zobudíš, počuješ, že mŕtvi už nie sú len  traja, ale 30 tisíc ľudí už
zomrelo vo vzdialených krajoch Indie. Kontrolný  medicínsky úrad Spojených
štátov vysiela ľudí, aby to tam skontrolovali.
 V utorok sa to stáva najdôležitejšia správa prvých strán všetkých novín,
 pretože sa to už netýka iba Indie, ale aj Pakistanu, Iránu a Afganistanu.
 Správa vychádza vo všetkých denníkoch. Volajú ju "tajomná chrípka" a
všetci
 sa pýtajú : "Ako ju dostaneme pod kontrolu?"
 V Európe nastáva panika a hranice sa zatvárajú. Vo večerných správach
 počuješ správy z Francúzska, kde redaktorka hovorí o jednom mŕtvom mužovi,

 ktorý zomrel v nemocnici na tajomnú chrípku.
 Správy hovoria, že keď máš tento vírus, týždeň si ani neuvedomíš, že
 ho máš. Potom máš štyri dni hrozné bolesti a potom zomrieš.
 Aj Veľká Británia zatvára hranice, ale je neskoro. Na druhý deň  prezident
Spojených štátov zatvára hranice, aby sa vyhli nákaze, až kým  nebude
nájdený liek...
 Nasledujúci deň sa ľudia zhromaždia v kostoloch, aby sa modlili za
 liek, keď niekto vstúpi a hovorí : "Zapnite rádio a počúvajte správy!"
Dve  ženy zomreli v New Yorku. Zdá sa, že chrípka zasiahla celý svet.
 Vedci pokračujú v hľadaní protilátky, ale zdá sa, že nič  nezaberá.
Čoskoro  príde dlho očakávaná správa : Bol rozlúštený kód DNA vírusu.  Môže
sa vyrobiť protilátka. Je však potrebná krv niekoho, kto nebol nakazený.
A  hneď sa šíri výzva, aby všetci utekali do najbližšej nemocnice a dali si

 urobiť krvné testy. Z vlastnej vôle tam ideš s celou rodinou, spolu so
susedmi, a  pýtaš  sa : "Čo sa stane? Toto bude koniec sveta?..."
 V nemocnici, po testoch, vyjde jeden lekár a vyvoláva jedno meno.
 Najmenší z tvojich detí je blízko pri tebe, ťahá ťa za kabát a hovorí
:  "Ocko! To je moje meno!" Skôr ako sa spamätáš, vezmú ti tvojho syna a
ty  kričíš : "POČKAJTE!" A oni odvetia : "Všetko bude dobré, jeho krv je
čistá,
 jeho krv je čistá. Veríme, že má správnu krvnú skupinu."
 O päť minút lekári vyjdú von, smejú sa a kričia. Je to po prvý raz po
 týždni, čo vidíš niekoho smiať sa. Najstarší lekár sa priblíži k tebe a
 hovorí : Ďakujeme, pane, krv vášho syna je čistá, môžeme vyrobiť
protilátku..."
 Správa sa šíri všetkými smermi, ľudia plačú a kričia od radosti.
 Vtedy znova k tebe i tvojej manželke príde lekár a hovorí :  "Môžeme s
vami
 chvíľu hovoriť?... Ide o to, že sme nevedeli, že darca bude dieťa.
 Potrebujeme, aby ste podpísali papiere na darovanie krvi. Zatiaľ čo čítaš
 papiere, uvedomíš si, že nie je špecifikované množstvo krvi, a pýtaš sa :
 "Koľko krvi?..."
 Lekárov úsmev zmizne a on odpovie : "Nevedeli sme, že to bude dieťa.
 Neboli  sme na to pripravení. Potrebujeme použiť všetku krv!..."
 Neveríš tomu a snažíš sa oponovať : "Ale... Ale..." Lekár pokračuje a
 nalieha : "Nerozumiete, hovoríme o lieku pre celý svet! Prosím vás,
 podpíšte, potrebujeme všetku krv. Pýtaš sa : "Ale nemôžete spraviť
 transfúziu?" A odpoveď : "Ak nájdeme ďalšiu čistú krv, urobíme to...
 Podpíšete? Prosím!
 Podpíšte!!!...!
 V tichosti, bez toho, aby si si cítil prsty na ruke, ktorá zoviera  pero,
PODPISUJEŠ. Pýtajú sa ťa : "Chcete vidieť vášho syna?"
 Kráčaš do sály prvej pomoci, kde sedí tvoj syn a pýta sa ťa :  "Ocko!
 Mamka!
 Čo sa deje?" Berieš jeho ruku do svojej a hovoríš mu : "Synček,  tvoja
matka a ja ťa veľmi veľmi ľúbime, ľúbime ťa a nikdy nedovolíme, aby  sa ti
stalo niečo, čo nie je nevyhnutné. Rozumieš tomu?" A keď sa lekár  vráti,
hovorí : "Je mi ľúto, ale musíme začať, ľudia na celom svete  zomierajú..."

 Odišiel by si? Mohol by si sa otočiť a nechať tvojho syna tam, zatiaľ
 čo on ti hovorí : "Ocko? Mamka? Prečo ma nechávate samého?"
 Týždeň na to, zatiaľ čo pochovávaš tvojho syna, jeden je doma a  spí,
ďalší neprišli, lebo sa chceli ísť radšej prejsť alebo sa pozrieť na
 futbalový zápas, ďalší prídu na pohreb s falošným úsmevom a tvária sa,  že
ich to naozaj zaujíma. Chcel by si všetko zastaviť a kričať : "Môj
syn  zomrel kvôli vám!!! Zaujíma vás to vôbec?..."


Často je to presne to, čo Boh chce povedať nám : "Môj syn zomrel pre vás a
vy nedokážete pochopiť, ako vás milujem?"
Je zvláštne vidieť, ako ľahko ľudia odmietajú Boha a potom sa pýtajú, prečo

svet je na tom čoraz horšie. Je zvláštne vidieť, ako veríme všetkému, čo
píšu
noviny, ale neustále pochybujeme o tom, čo hovorí Biblia.
Je zvláštne, ako sa deň čo deň namáhame, aby sme mali čo najväčší majetok
na
zemi, a nevenujeme ani minútu tomu, aby sme si nahromadili poklady v nebi.
Je zvláštne, keď niekto hovorí : "Verím v Boha", ale svojimi skutkami
dokazuje, že má iné úmysly.
Je zvláštne, ako posielame tisíce "žartov" mailom, ktoré sa hneď rozšíria
ako oheň... ale keď pošleme mailom niečo, čo sa týka Boha, ľudia si dvakrát

rozmyslia, či o tom budú hovoriť iným.
Je zvláštne, ako kruté, vulgárne a obscénne scény sa slobodne pohybujú vo
virtuálnom priestore, zatiaľ čo rozhovor o Ježišovi je v školách a na
pracoviskách ututlaný. Je to zvláštne, však?
Oveľa však oveľa zvláštnejšie vidieť kresťana, ktorý je taký horlivý v
nedeľu, ale neviditeľný po celý zvyšok týždňa.
Je zvláštne, že keď dočítaš túto správu, necítiš potrebu poslať ju
mnohým z tých, ktorých máš v zozname na tvojom maili; jednoducho preto,
lebo si nie si istý/á, v čo veria alebo čo si o tebe pomyslia.
Je zvláštne, že sa viac staráme o to, čo si pomyslia ľudia, ako o to,
čo si BOH myslí o nás.

*Nech Ťa Boh žehná!
 smutné že?.. a pravidive!.. =( 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
 Sayo. :) A pridte zás :) 

fdgf
215
215
88
121

b
24

5